Dravce
Patrocínium: sv. Alžbety vdovy, predtým sv. Antona pustovníka
Vznik: okolo roku 1300
Poloha: vo vyvýšenej polohe v obci
Historický región: Spiš
Stručný popis: ranogotický dvojloďový kostol s kvadratickým presbytériom a severnou sakristiou
História
Kostol postavili antoniti ako svoj kláštorný chrám niekedy okolo roku 1300, možno s využitím staršej stavby. Prvá písomná zmienka o pôvodne služobníckej obci je z roku 1263, prítomnosť rehoľníkov je doložená k roku 1300. Zápis v Levočskej kronike zo 17. storočia uvádza založenie kláštora v Dravciach k roku 1288.
Išlo o jednoloďový ranogotický kostol s pomerne dlhým rovno ukončeným presbytériom a zrejme už aj so západnou vežou. Nie je vylúčené, že vznikom prestavbou staršieho chrámu. Ku kostolu sa zo severnej strany pripájali dnes už zaniknuté kláštorné budovy.
Už krátko po dokončení bol interiér kostola vyzdobený nástennými maľbami, ktoré sa radia k najhodnotnejším a súčasne najskorším ukážkam nastupujúcej gotickej nástennej maľby talianskeho pôvodu na našom území.
Niekedy po roku 1313 (zrejme v 20. rokoch) bolo presbytérium zaklenuté krížovými rebrovými klenbami. V 70. rokoch 14. storočia zaklenuli loď krížovou rebrovou klenbou, ktorú podopierajú dva centrálne osemboké piliere. Tým sa zmenila dispozícia kostola na dvojlodie.
Koncom 15. storočia sa realizovali menšie úpravy v neskorogotickom štýle - severný portál v lodi, pastofórium, zo zariadenia drevené stallá. V roku 1535 kláštor antonitov zanikol.
V 18. storočí pristavali severnú sakristiu a v 19. storočí rozobrali vežu poškodenú požiarom, resp. úderom blesku (uvádza sa rok 1833 aj 1875). Zostali z nej len časti južného a severného múru, ktoré sa zmenili funkčne na oporné piliere západného priečelia.
Fresky v interiéri boli objavené v roku 1928 a následne aj neodborne zreštaurované, čím dosť utrpeli. Maľby pašijového cyklu na severnej strane presbytéria boli zatreté pri obnove v roku 1968. Status národnej kultúrnej pamiatky má kostol od roku 1963.
Zaujímavosti
- Kostolík vo vyvýšenej polohe predstavuje veľmi peknú ukážku stredovekej kláštornej architektúry vo vidieckom prostredí navyše so vzácnymi nástennými maľbami.
- Antoniti prišli do Draviec okolo roku 1288 a okrem svojho kláštora tu postavili aj jeden z najstarších na Slovensku doložených špitálov. Sídlil tu aj generálny preceptor uhorskej a slavónskej provincie rádu.
- O kláštornom pôvode kostolíka svedčí najmä predĺžené presbytérium zaklenuté dvoma poľami krížovej rebrovej klenby.
- Z gotického obdobia sa okrem hrubej stavby zachovali aj portály do lode, okná s kamennou kružbou, svorníky zdobené ružicami i neskorogotické pastofórium.
- V južnej stene presbytéria sa nachádza kamenné lavabo, slúžiace pôvodne na umývanie liturgického náčinia.
- Na sedlovom portáli v severnej stene lode je vyrytý letopočet 1488, na pastofóriu zasa rok 1482.
- Z vybavenia sa zachovala skupina plastík Kalvárie na tráme vo víťaznom oblúku, neskorogotické drevené stallá, zvyšok krídlového oltára a ďalšie neskorogotické plastiky, vrátane sošky pôvodného patróna kostola sv. Antona.
- Tabuľové maľby z hlavného oltára sv. Antona sa nachádzajú dnes v zbierkach Národnej galérie v Budapešti (napr. takáto).
- Z čias prestavby na dvojlodie zrejme pochádza aj kamenná krstiteľnica, ktorá ale býva datovaná aj do 13., resp. 15. storočia.
- Pýchou kostolíka sú nástenné maľby zachované v presbytériu. Odborníci ich radia k freskám Korunovania Karola Róberta v Spišskej Kapitule a ladislavskej legende vo Veľkej Lomnici. Išlo o dielňu majstrov z Talianska, z prostredia Neapola, ktorých si Karol Róbert priviedol so sebou do Uhorska. Táto dielňa kombinovala byzantské motívy s podnetmi z Talianska a gotického štýlu. Tieto maľby patria k najhodnotnejším v rámci celého Slovenska. Napriek významu fresiek stále nie je jednoznačné preukázaná doba ich vzniku, keď sa uvádza obdobie od konca 13. po prvú tretinu 14. storočia.
- Na východnej stene presbytéria ide o obraz Ukrižovania s postavami Panny Márie a sv. Jána a výjav Zvestovania s archanjelom Gabrielom a malou postavou sediacej slúžky. Niektorí odborníci pripisujú tieto dve maľby autorovi ladislavskej legendy vo Veľkej Lomnici.
- Na severnej stene presbytéria sa zachoval pás malieb zachytávajúci život sv. Antona. Tieto maľby datujú odborníci do 20. - 30. rokov 14. storočia, podľa iným autorov ich autor namaľoval aj spomínané Korunovanie Karola Róberta v Spišskej Kapitule.
- Na severnej stene presbytéria sa našli aj zvyšky malieb pašijového cyklu datované na koniec 14. storočia. V roku 1968 boli zatreté. Nie je vylúčené, že pod novšími omietkami sa skrývajú aj ďalšie maľby.
- Vo zvonici pri kostole visí zvon z roku 1516, na ktorom sa nachádza znak antonitov.
- Kláštorné budovy stáli podľa všetkého na severnej a základnej strane kostola. Ich ruiny mali byť viditeľné ešte v 18. storočí.
- Počiatky antonitov v obci pamätá aj kamenný most stojaci západne od kostola, ktorý sa dodnes využíva.
- Stredoveké sakrálne stavby sa zachovali aj v okolitých obciach Spišský Štvrtok (farský kostol s jedinečnou gotickou kaplnkou) a Jánovce.
Súčasný stav
Kostol slúži ako filiálny chrám farnosti Rímskokatolíckej cirkvi v neďalekom Spišskom Štvrtku. Je v pomerne dobrom stave. Hlbší výskum objektu a jeho okolia by mohol v budúcnosti priniesť zaujímavé objavy a poznatky.
Bohoslužby: v utorok a piatok o 17.00 hod. (zimné obdobie), resp. 19.00 hod. (letné obdobie), v nedeľu o 9.30 hod., aktuálne info na stránke farnosti
Praktické informácie
Obec Dravce leží cca 9 km západne od Levoče. Kostol stojí v oplotenom ale prístupnom areáli hneď pri hlavnej ceste. Kontakt na farský úrad: 053/ 459 84 00.
GPS: 49.019577752, 20.485752225
Prevádzku a aktualizáciu stránky Apsida.sk môžete podporiť kúpením symbolickej šálky kávy prostredníctvom nástroja https://buymeacoffee.com/apsidask. Ďakujeme
Literatúra:
- Žáry, J.: Dvojloďové kostoly na Spiši, Tatran, Bratislava 1986.
- Pomfyová, B. (zost.): Stredoveký kostol. Historické a funkčné premeny architektúry, 1. zväzok. FO ART & Ústav dejín umenia SAV, Bratislava 2015.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1. Bratislava, Obzor 1967.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Togner, M. - Plekanec, V.: Stredoveká nástenná maľba na Spiši. Arte Libris - Plekanec & Haviar, Bratislava 2012.
- Dvořáková, V. - Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku. Odeon/Tatran, Praha/Bratislava 1978.
- Pročka, R. E.: Obrazový cyklus sv. Antona Pustovníka v Dravciach. Ikonografické, ideové a historické kontexty. Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2015. Dostupné sčasti v elektronickej podobe
- Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika. Lúč, Bratislava 2001.
- Tari, E.: Kőbe faragott liturgia. A Karpát-medence kőzepkori kő keresztelőmedencéi. Budapest 2018.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5047).
Web
- https://www.pamiatky.sk/online-sluzby/registre-e...
- https://www.obecdravce.sk/obec/cirkev/
- https://www.farnostspisskystvrtok.sk/
- https://www.tvlux.sk/archiv/play/kostol-sv-alzbe...
- https://www.teraz.sk/regiony/obec-dravce-profil-...
esteban
2. 12. 2025, upravené 8. 10. 2026
Za pomoc ďakujeme kolegovi Petrovi Ščecinovi a pracovníkom Archívu Pamiatkového úradu SR
